HT - HOTENTOT'N'ROLL (10. november 1997)

1. ENA
2. DETI ZLA
3. NIKDY VIAC
4. MOSTY
5. DROGY
6. STENA
7. ŠPLIECHAJÚCA GARNIŽA
8. KAFKA
9. PRASOBIPHONIA
10. PRAVÁ TVAR
11. NESTARAJTE SA
12. PREČ
13. ŠKOLA
14. BERRY
15. BARBY
16. STÁLE SME V HOVNE
HT 1997 -Sveťo, Marcel a Cybo
Nahrávanie detských hláskov pre 'Stále sme v hovne'
Oddych pri nahrávaní albumu
Ži pre svoje drogy
hudba: Sveťo Vladař, Mišo Ciba (Prasobiphonia)
texty: Sveťo Vladař, Natalya from space (Mosty), Martin Birner + Yo! Trash (Špliechajúca garniža

spev, elektrická a akustická gitara: Sveťo Vladař
bicie: Marcel Randa
basová gitara, tamburína, zbor: Mišo "Cybo" Ciba
dodatočné gitary: Palo Chodelka

hostia:
Roman "Harry" Harvan: sláčikové nástroje
Miro Dojčiak: klávesy (4)
Martin Mikuš: samplér (4, 15)
Martin Koróny : saxofón (16)
Martin Frajka: ústna harmonika (16)
Hanka Hulmanová: ženský vokál (16)
Katka Bártová: ženský vokál (16)
Monika Vladařová: detský hlások (16)
Saša Zelinková: detský soprán (16)
Martin Birner: neviditeľné vokaly (7)
Ján Svoboda: zbor (10, 12, 15)
Tomáš Mastiš: zbor (10, 12, 15)
Boris Rizman: zbor (10, 12, 15)

nahrávanie a mixáž:
Štúdio PRO ART Považská Bystrica /leto 1997/
produkcia nahrávania: Palo Chodelka, Miloš Rojko
premastering: PRO ART PX
návrh obalu: Sveťo Vladař
Foto: Milan Kosec
Computing: Peter Fekeč

1. vydanie: Agentúra PIK © 1997
2. vydanie - reedícia: HIRAX records © 2004

© 2012 HT

single:
MOSTY (1997)

1. Mosty (Pop mix)
2. Mosty (Club mix)
3. Mosty (Album verzia)

Po vydaní debutového albumu “Prestieranie šťastia” sme ako kapela pociťovali určité vzrušenie z toho, čo príde a čo nás čaká. Mali sme taký trochu naivný pocit, že zrazu sa svet začne točiť okolo nás. Absolvovali sme zopár interview v televíziách a radiách, odohrali sme sadu koncertov na podporu albumu a čakali sme, že nám svet padne ku nohám... Boli sme totiž presvedčení o tom, že sme natočili “dosku snov” a začína sa pre nás niečo nové. Nových vecí, zážitkov a skúseností bolo naozaj viac než dosť... viac než dosť na to, aby sme rýchlo pochopili, že ono to s tou “slávou” nebude až také ružové. Cez všetky naše megalomanské snahy, ale pritom minimálne kontakty v hudobnom priemysle, sme postrádali potrebnú mediálnu silu zápasiť o priazeň s veľkými kapelami “celoslovenského formátu”, takže kampaň k propagácii 1. albumu tak trochu “vyšumela” naprázdno a nám nezostávalo nič iné ako hodiť určitú skepsu z vynaloženej námahy za hlavu a vrhnúť sa do príprav ďalšieho materiálu pre nové nahrávanie.
Názov albumu “Hotentot’n’roll!” sme mali vytipovaný už počas koncertov k 1. albumu. Vystihoval totiž presne to čo sme dovtedy prežívali - zbesilý rock”n”roll a nepochopenie okolia. Pre nahrávanie sme vybrali už overenú kombináciu štúdia Pro art v Považskej Bystrici (na tú dobu technicky vynikajúco vybavený priestor) a Pala Chodelku ako odborný dohľad nad súdnosťou nahrávky.
Z dnešného pohľadu je to až k neuvereniu ako sme po piatich mesiacoch od vydania 1. CD (január 1997) boli opäť v štúdiu a pripravovali novú dosku. Opäť bolo leto a nápady sa len sypali a sypali...
Vybrali sme 16 piesní, z ktorých prevažná časť boli úplne nové (Ena, Deti zla, Nikdy viac, Ži pre svoje drogy, Kafka, Mosty, Škola...atď), ale takisto sme chceli ešte kvalitne zaznamenať piesne z “prehistorického” obdobia, a tak sa na albume objavili aj do tej doby naše najväčšie koncertné “hity” ako Pravá tvár, Stena, Nestarajte sa či Špliechajúca garniža. Vážnosť a inšpiratívnosť celého nahrávacieho procesu dodával fakt, že sme mali už vopred ústnu dohodu z vydavateľstvom Škvrna records o následnom vydaní CD. Pamätám si to ako dnes, keď sme zaparkovali na našej zablatenej Škode 100 (z roku 100) vo vilovej štvrti v Bratislave, v sídle dovtedy zavedeného vydavateľstva Škvrna rec. medzi odparkované päť metrové nablískané BMW-čka a hrdo niesli na vypočutie master nášho nového hudobného počinu... Posudzovaciu komisiu tvoril šéf vydavateľstva B. Závodský a hud. dramaturg vydavateľstva Laco Lučenič. Zavreli sa vtedy do kancelárie a púšťali si to tam neustále dookola a posudzovali “za a proti”. Po asi dvojhodinovom čakaní na definitívny podpis zmluvy, zatiaľčo my sme už plánovali oslavy a krst, nám však bolo oznámené, že z toho nebude nič. Zrútil sa nám svet... Celú cestu až do Žiliny sme neboli schopní povedať ani slovo, bolo to neskutočné sklamanie a frustrácia, ktorú sme si všetci uvedomovali až na kosť. Po vytriezvení z celej situácie sme napokon vydavateľa našli, bol to náš priateľ (dnes už nebohý) Dušan Pikora (Agentúra Pik) - hudobný nadšenec, promotér a vydavateľ. Samozrejme s obmedzenou finančnou hotovosťou na kampaň, a tak sme boli opäť na začiatku cesty..
Na CD “Hotentot’n’roll!” sa objavilo hneď zopár skladieb, ktoré definovali tvár a smerovanie HT-čka do budúcna.

* Prvou skladbou na albume je Ena. Dalo by sa povedať, také malé vysporiadanie sa s bývalou vydavateľskou značkou (Ena records), ktorá sklamala a klamala vo všetkých rovinách. Ľudia si však popevok “...oklam ma prosím, no tak ma oklam...” zosobnili do svojich životných príbehov, a tak sa z interného protest-songu stala pieseň “ľudová”.

* Deti zla ako parafráza na Baudelairove “Kvety zla” zrejme oslovila početnú časť porevolučnej generácie “detí” bez dôvodu existencie a jasného cieľa. Hudobne myslím jasne definovaný štýl “grunge”.

* Nikdy viac alebo “...osud máš vo svojich rukách...” - dodnes neodmysliteľná raegge mantra našich koncertných vystúpení.

* Mosty - pieseň, už vopred plánovanú ako singel k albumu, sme nahrali so samplovanými bicími, čím si v tej dobe trochu otvorila dvere aj do rádiového éteru. Klip ku skladbe sme premiérovali v kultovej, v tých časoch však už dožívajúcej, hudobnej relácii Triangel s Danom Junasom. Text som napísal na základe dievčenských denníkov Natálie T., ktorá patrila do vtedajšieho úzkeho kruhu priateľov a fanúšikov kapely.

* Ži pre svoje drogy (zaplať si a zomri!) - myslím nepotrebuje siahodlhé vysvetlenia. Od vydania albumu sme ju prakticky vôbec koncertne nehrali, až minulý rok sme ju opäť zaradili po 15 rokoch do playlistu turné “1000 rokov od raja” a nevychádzame z údivu, akú má stále odozvu.

* Stena - to je kapitola sama o sebe, je to jedna s mojich prvých piesní vôbec. Niet koncertu za tých 22 rokov kedy by sme ju nehrali, aj keď sme ju už 100x vyradili z programu, fanúšikovia nám nedovolia bez nej odísť.

* Špliechajúca garniža - životný text môjho kamaráta Martina Birnera - rovesníka a spoluzakladateľa rôznych divadelných zoskupení v Žiline. Veľa ľudí hľadalo skrytý význam slov a nikomu sa to zatiaľ nepodarilo... otázkou však ostáva, či tam autor aj čosi skrýval? Viva la sureal! Z času na čas, keď sa spolu stretneme, vždy sa na tú tému dosť pobavíme.

* Kafka - mali sme vtedy s Cybom (ex-basgitarista) takú stávku, kto napíše jednoduchšiu skladbu s minimom akordov a vyhral som to hneď štyri krát: Kafka (E, Ais), Ena (Fis, E), Prasobiphónia (E, A) a Berry (D, E). Pochopil som vtedy, že naozaj keď je o čom... stačí málo.

* Pravá tvár alebo Rasisti, fašisti je jednou z ďalších piesní, ktoré nás asi prežijú. Strašne veľa ľudí sa s ňou stotožnilo až do takej mieri, že si začali HT-čko spájať iba s touto problematikou a neprijímali našu ostatnú tvorbu. Samozrejme, že sa pamätám na tie doby, potičky so Skinheads atď. ale mám pocit, že problém je dnes už dávno niekde inde a rasizmus a xenofóbiu v tejto krajine treba hľadať a riešiť úplne v iných kontextoch a rovinách. Sem-tam tú skladbu ešte zahráme, ale nepáči sa mi emócia, ktorú táto vec na koncertoch vyvoláva. Psychóza davu totiž často stojí na vratkých nohách a nemá čo dočinenia s rozumom a rozvahou.

* Nestarajte sa! a Preč sú piesne z počiatkov existencie niekde z roku 1990, takže patetickosť textov aj hudobného prevedenia je náležitá.

* Škola - sloha, refrén, sloha, refrén, sloha, refrén, koniec. Neskutočne veľa bôľov na srdci a tak málo času sa tým zaoberať...

* B.a.r.b.y. - nechutné... :(

* Bonus alebo “Stále sme v hovne iba hĺbka sa mení” - pieseň, ktorá zľudovela ešte skôr, než sme ju stihli nahrať. Občas ju hrávame hlavne na letných festivaloch ako prídavok, čím samozrejme nechcem nič naznačovať...

Hotentot’n’roll!” bola krásna epocha, aj keď nezávidenia hodná. Hudobný priemysel sa ešte len vyhraňoval, hudobných letných festivalov bolo ešte poskromne, kluby skoro žiadne, internet ešte nebol v móde a o Facebooku špiritizovali iba vývojári s NASA. Tak ako väčšina kapiel tej doby, aj my sme podľahli dojmu, že sa rodí šanca aj pre iný ako stredný prúd. Vytriezvenie z reality však prišlo akosi priveľmi rýchlo a pomalý, ale istý začiatok konca dostával čoraz jasnejšie kontúry...